Vyhradené technické zariadenia (VTZ) – bezpečnosť, revízie a evidencia


Prečo venovať pozornosť bezpečnosti technických zariadení

 

Bezpečnosť technických zariadení je v pracovnom prostredí mimoriadne dôležitá. Predstavte si tlakový kotol v továrni alebo žeriav na stavenisku – ak by neboli pravidelne kontrolované a udržiavané, mohli by spôsobiť vážnu nehodu. Rovnako tak elektrické rozvody či priemyselné plynové zariadenia predstavujú potenciálne riziko požiaru či výbuchu, ak sa zanedbá ich revízia. Systematický prístup k správe technických zariadení je preto nevyhnutný nielen pre ochranu zdravia a života zamestnancov, ale aj pre plynulý chod výroby a právnu istotu zamestnávateľa.

 

Slovenská legislatíva kladie na bezpečnú prevádzku technických zariadení veľký dôraz. Pre zamestnávateľov to znamená povinnosť mať prehľad o všetkých zariadeniach, plánovať ich kontroly, viesť dokumentáciu a zabezpečiť, že s nimi manipulujú iba odborne spôsobilé osoby. V nasledujúcich častiach si vysvetlíme, čo presne sú vyhradené technické zariadenia podľa slovenských predpisov, aké kontroly a revízie sa na ne vzťahujú, aké kvalifikačné požiadavky musia spĺňať pracovníci a aké následky hrozia pri zanedbaní týchto povinností. Zároveň zdôrazníme význam prehľadnej evidencie zariadení a ukážeme, ako v tom môže pomôcť moderný softvér (napríklad modul Technické zariadenia v aplikácii BESOFT Online).

 

Čo sú vyhradené technické zariadenia a ich členenie

 

Pojem vyhradené technické zariadenia (VTZ) označuje skupinu zariadení, ktoré podliehajú prísnejšiemu režimu bezpečnostných opatrení a kontrol podľa zákona. Slovenská vyhláška č. 508/2009 Z. z. vymedzuje, že do technických zariadení patria štyri hlavné kategórie: tlakové, zdvíhacie, elektrické a plynové zariadenia. Ide napríklad o tlakové nádoby a kotly (tlakové zariadenia), žeriavy, výťahy či vysokozdvižné vozíky (zdvíhacie zariadenia), elektroinštalácie, rozvodné zariadenia a stroje na elektrický pohon (elektrické zariadenia) či priemyselné plynovody, horáky a kotolne na plyn (plynové zariadenia).

 

Legislatíva ďalej rozdeľuje tieto zariadenia podľa miery ohrozenia do troch skupín – skupina A, B a C. Zjednodušene:

 

  • Skupina A zahŕňa zariadenia s vysokou mierou ohrozenia (najrizikovejšie zariadenia).
  • Skupina B sú zariadenia s vyššou mierou ohrozenia (stredne rizikové).
  • Skupina C predstavuje zariadenia s nižšou mierou ohrozenia (najnižšie riziko z hľadiska členenia).

 

Podstatné je, že za vyhradené technické zariadenia sa považujú iba skupiny A a B. To znamená, že práve na tieto dve skupiny sa vzťahujú najprísnejšie požiadavky z hľadiska kontrol, revízií a odbornej spôsobilosti personálu. Zariadenia skupiny C (s relatívne nižším rizikom) síce musia byť bezpečne prevádzkované, avšak režim ich kontrol môže byť voľnejší než pri skupinách A a B.

 

Prečo takéto členenie? Účelom je sústrediť najväčšiu pozornosť na zariadenia, pri ktorých by porucha alebo nehoda mala najzávažnejšie následky. Napríklad parný kotol (tlakové zariadenie skupiny A) v sebe uchováva veľké množstvo energie – jeho zlyhanie by mohlo mať katastrofálne následky, preto podlieha prísnym kontrolám. Na druhej strane napríklad menší elektrický spotrebič v kancelárii môže patriť do skupiny C a nevyžaduje tak prísny režim ako veľké priemyselné elektro-zariadenie skupiny B či A.

 

Povinnosti podľa zákona č. 124/2006 Z. z. a vyhlášky
č. 508/2009 Z. z.

 

1. Zaistenie bezpečnosti a technická dokumentácia

 

Podľa vyhlášky č. 508/2009 Z. z. musí mať každé VTZ príslušnú technickú dokumentáciu – konštrukčnú alebo projektovú (spracovanú už pri výrobe alebo inštalácii zariadenia) a sprievodnú technickú dokumentáciu (návody, certifikáty atď.). Táto dokumentácia určuje bezpečnostno-technické požiadavky na zariadenie. Napríklad pre nový tlakový kotol je dodávateľ povinný dodať aj konštrukčnú dokumentáciu vrátane posudku (odborného stanoviska) od autorizovanej osoby. Výroba, montáž či rekonštrukcia VTZ smie prebiehať len podľa dokumentácie, ktorá prešla takýmto posudkom podľa zákona č. 124/2006 Z. z. V praxi to znamená, že už pri zavádzaní nového zariadenia do prevádzky musíte myslieť na bezpečnosť – mať schválené výkresy, návody a certifikáty.

 

2. Pravidelné kontroly, skúšky a revízie

 

Úradné skúšky (prvé a opakované): Ide o oficiálne skúšky vykonávané oprávnenou právnickou osobou (organizáciou s oprávnením podľa § 14 zákona č. 124/2006 Z. z.). Prvá úradná skúška sa vykonáva pred uvedením zariadenia do prevádzky – povinne pri VTZ skupiny A a vybraných plynových zariadeniach skupiny B. Cieľom je overiť, či zariadenie po inštalácii alebo rekonštrukcii spĺňa požiadavky na bezpečnú prevádzku, bezpečnú obsluhu a zodpovedá schválenej dokumentácii. Opakované úradné skúšky sa potom vykonávajú v pravidelných intervaloch (stanovených vyhláškou) pre najrizikovejšie zariadenia – napr. niektoré tlakové či plynové zariadenia skupiny A musia touto skúškou prejsť periodicky. Úradné skúšky zaisťujú nezávislé overenie stavu zariadenia.

 

Odborné prehliadky a odborné skúšky (OP a OS): Toto sú periodické preventívne prehliadky a skúšky, ktoré vykonáva revízny technik (odborne spôsobilá fyzická osoba s osvedčením podľa § 16 zákona č. 124/2006 Z. z.). Ich účelom je zistiť stav bezpečnosti zariadenia počas jeho prevádzky – typicky v intervaloch niekoľkých mesiacov či rokov podľa povahy zariadenia. OP a OS sa vykonávajú po ukončení výroby, montáže, inštalácie, rekonštrukcie alebo opravy zariadenia, a následne priebežne počas prevádzky v predpísaných lehotách. Prílohy vyhlášky č. 508/2009 Z. z. stanovujú konkrétne intervaly pre rôzne zariadenia – napríklad zdvíhacie zariadenia skupiny B sa musia prehliadať každých 12 mesiacov (ilustračný príklad). OP a OS je možné považovať za pravidelnú „preventívnu prehliadku“ zariadenia – odhalí opotrebovanie, poškodenia či iné nedostatky skôr, než spôsobia nehodu. (Zaujímavosť: ak sa v tej istej lehote vykonala úradná skúška, tá môže OP a OS nahradiť – od tejto úradnej skúšky sa potom počíta ďalšia lehota OP a OS.)

 

Revízie a kontroly elektrospotrebičov a náradia: Špecifickou kategóriou sú revízie ručného elektrického náradia a spotrebičov počas používania. Tie sa vykonávajú elektrotechnikom alebo osobou s príslušnou kvalifikáciou a v intervaloch podľa slovenských technických noriem (napr. STN 33 1600 pre náradie). Cieľom je zabezpečiť, že aj menšie elektrické zariadenia, ktoré sa bežne používajú, sú bezpečné (napr. predlžovacie káble, vŕtačky atď.).

 

Okrem uvedených typov kontrol môžu existovať aj mimoriadne prehliadky – napríklad po dlhodobom odstavení zariadenia (viac než 1 rok) alebo po mimoriadnej udalosti. Vyhláška napr. prikazuje vykonať kontrolu pred opätovným spustením zariadenia po vážnej oprave či po presťahovaní na iné miesto.

 

3. Vedenie evidencie a dokumentácia o kontrolách

 

Každá vykonaná skúška, prehliadka či revízia musí byť zdokumentovaná. Zvyčajne sa vyhotovuje písomný protokol alebo záznam s výsledkom kontroly, zoznamom zistených nedostatkov a opatrení. Tieto dokumenty je zamestnávateľ povinný uchovávať. V praxi sa pre každé VTZ vedie karta zariadenia alebo kniha revízií, kde sú zaznamenané všetky dôležité údaje: dátum poslednej OP a OS alebo úradnej skúšky, meno revízneho technika či organizácie, výsledok (či bolo zariadenie schopné bezpečnej prevádzky) a termín nasledujúcej povinnej kontroly. Prečo je to dôležité? Jednak to vyžaduje zákon a kontrolné orgány (Inšpektorát práce) môžu tieto záznamy žiadať predložiť, jednak to slúži pre vás – máte prehľad o stave zariadenia a viete napríklad včas naplánovať odstávku na revíziu.

 

Odborná spôsobilosť: Kto smie obsluhovať a kontrolovať VTZ

 

Samotné kontroly a obsluha vyhradených zariadení nesmú byť ponechané na laikov. Zákon č. 124/2006 Z. z. jasne stanovuje požiadavku, že vyhradené technické zariadenia smú obsluhovať a kontrolovať iba odborne spôsobilé osoby. To znamená, že pracovník musí mať príslušné oprávnenie, osvedčenie alebo preukaz na danú činnosť.

 

V praxi existuje viacero úrovní odbornej spôsobilosti:

 

  • Osoba na obsluhu VTZ – napríklad vodič vysokozdvižného vozíka, obsluha parného kotla či žeriavnik. Títo pracovníci potrebujú preukaz na obsluhu konkrétneho zariadenia. Preukaz zvyčajne získajú po absolvovaní školenia a skúšky u autorizovanej vzdelávacej organizácie alebo inšpektorátu práce. Napríklad žeriavnici či viazači bremien musia mať preukazy podľa vyhlášky. Minimálny vek je spravidla 18 rokov a vyžaduje sa zdravotná spôsobilosť.
  • Revízny technik VTZ – osoba, ktorá vykonáva OP a OS alebo revízie elektrických zariadení. Získava osvedčenie o odbornej spôsobilosti zložením skúšky pred komisiou. Existujú rôzne osvedčenia podľa druhu VTZ a často aj podľa skupín A alebo B. Požaduje sa prax, vzdelanie a pravidelné dopĺňanie vedomostí.
  • Osoba na opravu VTZ – napríklad elektrikár alebo technik plynových kotlov s osobitnou kvalifikáciou a platným osvedčením.
  • Elektrotechnici rôznych stupňov – pri elektrických zariadeniach podľa §§ 20 až 24 vyhlášky č. 508/2009 Z. z.: poučená osoba, samostatný elektrotechnik, elektrotechnik na riadenie činnosti a revízny technik. Každý stupeň oprávňuje na iný rozsah činností.

 

Prečo je odborná spôsobilosť taká dôležitá? Nekvalifikovaný zásah do zariadenia môže mať fatálne následky. Z právneho hľadiska je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, že každú činnosť vykonáva osoba s adekvátnym oprávnením. Ak by došlo k úrazu a zistilo sa, že zariadenie obsluhovala alebo revidovala nekompetentná osoba, zodpovednosť nesie zamestnávateľ. Zákon to postihuje aj pokutami – napríklad pokuta 300 až 33 000 € hrozí za činnosť bez potrebného osvedčenia alebo preukazu.

 

Dôsledky zanedbania povinností: Riziká a právne následky

 

Zanedbanie starostlivosti o VTZ môže mať dvojaké následky: priame bezpečnostné riziká a právne postihy. Obe kategórie môžu pre firmu znamenať vážne problémy.

 

Riziká pre bezpečnosť a zdravie

 

Úraz alebo smrteľná nehoda: Porucha zdvíhacieho zariadenia môže viesť k pádu bremena na ľudí. Defektný tlakový kotol môže explodovať. Elektrické zariadenie so skrytou poruchou môže zapríčiniť úraz elektrickým prúdom alebo požiar.

 

Materiálne škody a výpadky vo výrobe: Havarované zariadenie môže zničiť majetok firmy a spôsobiť prestoj, stratu zákaziek a poškodenie povesti. Poisťovne pritom skúmajú, či firma dodržiavala predpísané revízie – ak nie, poisťovňa môže odmietnuť plnenie.

 

Právne dôsledky a pokuty

 

Orgány dozoru, predovšetkým Inšpektorát práce, vykonávajú pravidelné kontroly vo firmách. Ročne uskutočnia tisíce inšpekcií a môžu prísť kedykoľvek a bez ohlásenia. Jednou z prvých vecí, ktorú inšpektori žiadajú, je dokumentácia o VTZ – záznamy o revíziách, osvedčenia o odbornej spôsobilosti pracovníkov atď. Ak zistia nedostatky, výsledkom býva protokol s opatreniami na nápravu a lehotami na ich splnenie. Závažné zistenia však vedú aj k sankciám.

 

Podľa zákona môže inšpektorát práce uložiť pokutu až do 100 000 € zamestnávateľovi za porušenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Konkrétna výška pokuty závisí od závažnosti a rozsahu porušenia – iné to bude za chýbajúci papier o jednej revízii a iné v prípade systémového zanedbania viacerých povinností. Z praxe inšpektorov vyplýva, že nedostatky v oblasti VTZ patria k častým – firmy niekedy nemajú vykonané revízie včas alebo nemajú preukazy u obsluhy. Za zanedbanie revízií konkrétne hrozia sankcie a inšpektori to prísne postihujú. Pokuta môže byť uložená aj za to, že ste neodstránili zistené nedostatky v stanovenej lehote – v takom prípade môže dosiahnuť až 100 000 € (podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z.).

 

Okrem finančných pokút a možného trestného stíhania je tu aj administratívne riziko: ak by inšpektorát usúdil, že pokračovanie prevádzky predstavuje nebezpečenstvo (napríklad nevykonané revízie na zariadení, ktoré môže ohroziť ľudí), môže zakázať ďalšiu prevádzku zariadenia až do nápravy. To znamená okamžité zastavenie práce na danom stroji či v celej časti prevádzky, kým sa nedostatky neodstránia. Pre zamestnávateľa to môže byť ešte bolestivejšie ako samotná pokuta.

 

Je teda zrejmé, že zanedbať povinnosti pri správe VTZ sa neoplatí. Prevencia a dôsledné dodržiavanie predpisov sú v konečnom dôsledku jednoduchšie a lacnejšie než riešiť následky vážnej nehody alebo vysokých pokút.

 

Prehľadná evidencia technických zariadení – základ bezpečnosti aj manažmentu rizík

 

Jedným z kľúčových prvkov, ako udržať poriadok vo všetkých vyššie uvedených povinnostiach, je dôsledná a prehľadná evidencia technických zariadení. Čo si pod tým predstaviť? V podstate ide o to, mať systém, v ktorom sú všetky informácie o VTZ na jednom mieste a vždy aktuálne.

 

Z pohľadu zákona je evidencia nevyhnutná, aby ste vedeli preukázať splnenie povinností. Ak príde inšpektor, musíte vedieť okamžite doložiť, kedy naposledy bol ten-ktorý stroj skontrolovaný a s akým výsledkom, kto to vykonal, kedy je ďalšia lehota. Bez evidencie by ste to len ťažko hľadali v šanónoch alebo pamäti jednotlivých zamestnancov. Navyše, samotná vyhláška č. 508/2009 Z. z. implicitne predpokladá vedenie záznamov – napríklad vyžaduje mať sprievodnú technickú dokumentáciu, kam patria aj protokoly o skúškach, a ukladať ich po celú dobu životnosti zariadenia.

 

Z praktického hľadiska dobrá evidencia znamená, že nezabudnete na žiadny dôležitý úkon. Ak má firma desiatky rôznych zariadení, každé s inou lehotou kontrol, je ľahké stratiť prehľad. Systematická evidencia (či už v papierovej alebo elektronickej forme) vám umožní plánovať dopredu. Napríklad viete, že o tri mesiace končí platnosť revízie na zdvíhacej plošine – takže v predstihu objednáte revízneho technika. Alebo vidíte, že o rok bude potrebné urobiť opakovanú úradnú skúšku kotla – môžete to zahrnúť do rozpočtu a harmonogramu odstávok.

 

Dobrá evidencia by mala obsahovať minimálne:

 

  • Zoznam všetkých VTZ v podniku (ideálne rozdelený podľa kategórie a skupiny, prípadne podľa umiestnenia či prevádzky).
  • Evidenčné údaje jednotlivých zariadení (typ, výrobné číslo, rok výroby, výrobca), zaradenie do kategórie/skupiny podľa vyhlášky, dátum uvedenia do prevádzky.
  • Históriu kontrol a údržby: záznamy o vykonaných odborných prehliadkach/skúškach, úradných skúškach, revíziách, opravách. Pri každom zázname – dátum, meno osoby/firmy, výsledok (bez závad / so zistenými závadami + ich popis) a prijaté opatrenia.
  • Plánované termíny budúcich kontrol: evidovať, dokedy platí aktuálna revízia a kedy treba vykonať nasledujúcu.

 

Takáto evidencia slúži nielen na „splnenie litery zákona“, ale najmä ako nástroj manažérstva rizík. Umožňuje manažérom vo výrobe rýchlo zistiť stav bezpečnosti: ktoré zariadenia sú v poriadku a kde sú prípadne otvorené nedostatky čakajúce na odstránenie. Taktiež pri nástupe nového bezpečnostného technika alebo vedúceho údržby poskytne dobre vedená evidencia ucelený obraz, čo je v závode kritické, kedy boli aké zásahy a podobne.

 

V minulosti si firmy viedli tieto evidencie v papierových knihách alebo jednoduchých tabuľkách. To však pri väčšom počte zariadení prestáva byť prehľadné a je náchylné na chyby. Našťastie, dnes už existujú softvérové nástroje, ktoré evidenciu VTZ výrazne zjednodušujú a zefektívňujú.

 

Moderné riešenia: Elektronická evidencia a softvérové nástroje

 

Pre firmy, ktoré chcú mať evidenciu pod kontrolou a zároveň si uľahčiť prácu, sú k dispozícii špecializované softvérové aplikácie na správu BOZP agendy vrátane technických zariadení. Elektronická evidencia má oproti papierovej viaceré výhody:

 

Automatické sledovanie termínov: Softvér dokáže ku každému zariadeniu priradiť dátumy nasledujúcich kontrol podľa zvolenej periodicity a upozorniť vopred na blížiaci sa termín. Nemusíte manuálne kontrolovať kalendár – systém napríklad pošle e-mail alebo zobrazí notifikáciu, že „o 30 dní končí platnosť revízie na zariadení X“.

 

Prehľadnosť a filtrovanie: Všetky údaje máte v jednom digitálnom registri, kde môžete zariadenia triediť podľa typu, strediska, rizikovosti a podobne. Jedným kliknutím vyfiltrujete napríklad všetky zdvíhacie zariadenia skupiny B v hale A a vidíte ich stav.

 

História na pár klikov: Namiesto prehŕňania sa v šanónoch môžete v softvéri rýchlo zobraziť celú históriu konkrétneho stroja – kedy boli aké opravy, aké nedostatky sa opakovane vyskytujú. To pomáha aj pri rozhodovaní o modernizácii či výmene zariadenia, ak vidíte, že sa poruchy opakujú.

 

Zapisovanie nedostatkov a opatrení: Pokročilejšie systémy umožňujú evidovať zistené nedostatky priamo k zariadeniu a sledovať ich od nahlásenia až po odstránenie. Napríklad revízny technik pri kontrole zistí netesnosť ventilu – do systému zaznamená nedostatok, priradí zodpovednú osobu a termín opravy. Všetci relevantní potom vidia, že nedostatok je „otvorený“ a treba ho riešiť, a po oprave sa zaznačí ako vyriešený. Tým sa nič nezabudne a je zdokumentované, že firma rieši zistené problémy.

 

Prístup odkiaľkoľvek a zdieľanie informácií: Ak ide o modernú online aplikáciu, máte prístup k evidencii kedykoľvek a z akéhokoľvek zariadenia s internetom. Vedúci pracovník si môže počas porady rýchlo skontrolovať stav, technik údržby priamo v teréne vie do systému zadať výsledok kontroly. Viacerí používatelia môžu pracovať súbežne a údaje sa nestratia.

 

Súlad s legislatívou: Softvéry od firiem špecializujúcich sa na BOZP spravidla sledujú legislatívu. Môžu mať prednastavené typy zariadení s odporúčanými lehotami kontrol podľa vyhlášky a aktualizujú sa, ak sa menia predpisy.

 

Modul Technické zariadenia v systéme BESOFT Online

 

Ako konkrétny príklad moderného riešenia stojí za zmienku BESOFT Online – softvérová aplikácia pre správu BOZP, ktorá obsahuje aj špecializovaný modul Technické zariadenia. Tento modul je navrhnutý práve na evidenciu a riadenie vyhradených technických (aj iných) zariadení. Medzi jeho hlavné funkcie patrí:

 

Evidencia všetkých TZ na jednom mieste: Modul umožňuje individuálnu evidenciu technických zariadení – pre každý stroj či zariadenie si vytvoríte kartu so všetkými údajmi. Dá sa sem zahrnúť aj evidencia tzv. prevádzkových budov a objektov (PBO), ak potrebujete sledovať napríklad technický stav budov spolu so zariadeniami.

 

Import existujúceho zoznamu: Pre uľahčenie prechodu z Excelu či inej evidencie ponúka modul možnosť importovať zoznam zariadení z Excelu. Tým sa zrýchli prvotné naplnenie databázy – nemusíte všetko vypisovať ručne.

 

Sledovanie termínov kontrol a revízií: Ku každému zariadeniu možno priradzovať termíny odborných prehliadok, odborných skúšok, revízií a podobne. Modul stráži, kedy sa blíži najbližšia kontrola, a upozorňuje na blížiace sa alebo zmeškané termíny – napríklad formou notifikácie alebo e-mailom.

 

Zaznamenávanie výsledkov a nedostatkov: Po vykonaní kontroly môžete do modulu zapísať výsledok – či bola bez závad alebo s nedostatkami. Modul má sekciu „Nedostatky“, kde vidíte prehľad všetkých evidovaných nedostatkov na zariadeniach. To umožňuje monitorovať stav od zistenia až po odstránenie.

 

Prepojenie s ďalšími agendami: BESOFT Online je modulárny systém, ktorý prepojuje agendy ako Riziká či Úrazy. Tým získavate kompletný prehľad o bezpečnostnom stave podniku.

 

Online prístup a aktuálnosť: Dáta sú uložené bezpečne na serveri, pravidelne zálohované a chránené. Vždy pracujete s aktuálnou verziou softvéru bez nutnosti inštalácie.

 

Používanie takéhoto softvéru výrazne zjednodušuje prácu bezpečnostným technikom aj vedúcim pracovníkom. Namiesto množstva papierov či excelovských tabuliek vidia na jednom paneli všetko podstatné – koľko zariadení je v poriadku, čo čaká na revíziu, kde boli zistené chyby. Modul Technické zariadenia aplikácie BESOFT Online tak slúži ako efektívny nástroj na správu agendy VTZ a minimalizuje riziko zabudnutej revízie či nevybavenej opravy.

 

vyhradené technické zariadenia - VTZ

 

Záver

 

Bezpečnosť vyhradených technických zariadení nie je byrokratická formalita, ale nevyhnutná súčasť kultúry bezpečnosti v každej výrobnej firme či organizácii. Systematický prístup k správe VTZ – od dôslednej evidencie, cez plánovanie revízií až po školenie personálu – je najlepšou obranou proti nehodám a zároveň jedinou správnou cestou, ako splniť zákonné požiadavky. Slovenský právny rámec (zákon 124/2006 Z. z. a vyhláška 508/2009 Z. z.) poskytuje jasné pravidlá; na firmách a ich vedúcich pracovníkoch je, ako to implementovať v praxi.

 

Pre zaneprázdnených manažérov a bezpečnostných technikov môže byť množstvo povinností odstrašujúce, no netreba sa nechať odradiť. Moderné nástroje, ako je BESOFT Online s modulom Technické zariadenia, dokážu veľkú časť agendy zautomatizovať a sprehľadniť. Výsledkom je, že bezpečnosť sa stáva zvládnuteľnou rutinou, nie chaotickou naháňačkou termínov. A čo je najdôležitejšie – dobre spravované technické zariadenia znamenajú bezpečné pracovisko. To je hodnota, na ktorej sa oplatí trvať.


Zdroje:

Vyhláška č. 508/2009 Z. z.

Zákon č. 124/2006 Z. z.


Ďalšie články

BOZP; Definícia zamestnávateľa; Definícia zamestnanca

Kľúčové pojmy v oblasti BOZP podľa zákona č. 124/2006 Z. z.

Prečo sú tieto pojmy dôležité? Vo svete bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) nie je nič dôležitejšie ako presnosť. Pochopenie základných pojmov definovaných v § 3 Zákona č. 124/2006 […]

Prečítať
Lektorská spôsobilosť; Platnosť lektorskej spôsobilosti; Nový zákon o vzdelávaní

Platí lektorská spôsobilosť bezpečnostným technikom aj po 1. 1. 2026?

Zákon č. 292/2024 Z.z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov prináša jasnú odpoveď.   Čoraz častejšie dostávame otázku najmä od bezpečnostných technikov, či vzhľadom na nový zákon č. 292/2024 Z.z. […]

Prečítať
posudzovanie riadenie rizik bozp

Efektívne zvládanie rizík BOZP: Od povinnosti k zodpovednému prístupu

Novinka – vypočujte si pilotný diel nového projektu „Bezpečne s AI“     Prečo je riadenie rizík nevyhnutné Posudzovanie rizík patrí medzi základné požiadavky na bezpečné pracovisko. Zákon č. 124/2006 […]

Prečítať